História pre potešenie

Starí Gréci vytvorili zaujímavý mytologický projekt, ktorý očaruje mnohé generácie ľudí a samozrejme nevynecháva ani populárnu sféru kinematografie a filmu. Menej známou časťou daného príbehu je cesta Dia k moci ako všemožného božského vládcu, ktorý na začiatku svojej púte tak všemocný nebol a nič nemal isté.

Na začiatok je dôležité si čosi povedať o vzniku a tvorbe mytologických postáv. Je všeobecné  známe, že v období 12.-7. storočia pred naším letopočtom vládli v starovekom Grécku králi (bazileovia) a panovali nad obyčajným ľudom. Toto sa jednoducho odrazilo aj pri tvorbe postáv bohov, ktorí podliehajú ľudským vášniam, túžbam a snom.  V neposlednej rade aj v hierarchií vládnutia, kde existoval u bohov ako na Zemi hlavný kráľ. Takéto prvky nazývame antropomorfické, pretože neživým veciam prikladali vlastnosti živých ľudí. No týmto kráľom nebol ako prvý Zeus, ani jeho otec Kronos,  ale už jeho otec Uranos.

Budúci vládca na Olympe Zeus

Kronos získal nebeský trón tým, že zvrhol krutovládu svojho otca Urána. Kronos následne vládol podľa diktátorského štýlusvojho otca, len s tým rozdielom, že sa bál toho, aby neprišiel o svoj trón. Čím svojho otca prekonal nielen krutosťou, ale aj posadnutosťou vládnuť. Z prvých krokov ktoré urobil, sa stalo netaktické uväznenie svojich bratov Kyklopov (obor s jedným okom) a Hekatonkheirov (obri so sto rukami) do hlbín temného podsvetia v Tartare.

Kronovým ďalším krokom bolo nájdenie si  manželky, pretože ako ľudia mal svoje intímne potreby. Manželkou sa stala jeho sestra Rheia (incest už v gréckych bájach) a začal s ňou plodiť svoje božské deti. Pričom tu vystal problém, ktorý musel vyriešiť. Čo s potomkami, ktorí boli pre neho potenciálnou hrozbou. Smrť neprichádzala do úvahy, pretože všetci boli nesmrteľný, tak vymyslel rafinované riešenie a svojich synov zhltol a uväznil vo svojich temných útrobách. Tak zlikvidoval všetkých známych budúcich olympských bohov ako Poseidóna či Háda. Pozoruhodným sa stálo to, že posledný a najmladší syn Krona Zeus, unikne tomuto osudu zásahom matky, ktorá vymenila svojho syna za kameň v plienkach. Ten Kronos zhltol ako náhradu a pohodlne pokračoval vo vládnutí bez strachu zo svojich detí.

Od tohto bodu sa začína rúcať Kronová vláda nad svetom, lebo z malého dieťaťa vyrástol silný, mladý a sebavedomý Zeus s veľkou chuťou sa pomstiť svojmu krutému otcovi. Za pomoci svojej starkej Gaii získal miesto nosiča nektaru (nápoja bohov) a hneď začal akciu. Do otcovho nápoja dal látku na zvracanie, ktorú Kronos vypil a vyvrhol svoje deti. Podľa istého predpokladu deti svojho otca ani trošku neľúbili. Kronos vzal nohy na ramená a ušiel z Olympu, ale nie ďaleko. Na hore Othryi vybudoval svoju novú pevnosť.

Kyklop podľa umeleckého prevedenia

Začalo sa zbrojenie. Zeus a jeho rodina oslobodila uväznených Kyklopov zničením ich strážkyň Kampin (stvorenia so ženským torzom a škorpiónim teľom) a tí sľúbili vernosť Diovi a z vďačnosti podarovali mocné zbrane. Diovi dali povestné blesky, Poseidón dostal svoj zlatý trojzubec. Kronos tiež nezaháľal a zvolal titánov Hyperiona, Lapeta, Atlasa a iných k boju. Nakoniec prišlo k mohutnému stretu zvanému  ako „Titanomachy“ (Vojna titanov), až sa svet otriasal v samotných základoch. Sily boli vyrovnané a nik nevyhrával po 10 rokov. Zeus sa rozhodol pre netradičnú posilu a z Tartaru povolal ďalších nepriateľov Kronosa – Hekatonkheirov. Ale trvalo ďalších 300 rokov, kým sa boj ukončil a Kronos padol na kolená pred svojím synom a novým vládcom bohov Zeusom. Zeus uvrhol svojho otca  a ďalších titánov do Tartaru  s výnimkou Atlasa, ktorého trest bol držať na svojom chrbte nebesia. Zeus potom nastúpil na olympský trón.

Svoju vládu nezačal ako jeho predchodcovia terorom, ale zaviedol určité demokratické prvky. Rozdelil sa so svojimi bratmio moc (Hádes – podsvetie, Poseidón – moria a oceány) a založil 12 člennú poradnú radu na Olympe na ktorej čele stál ako kráľ. Tak sa skončila Diova cesta k moci, ktorý to nemal v živote jednoduché hoci bol nesmrteľným bohom.